Postmoderna sa stala novým spôsobom vnímania tradičnej scény. Postmoderné inscenácie dostali špeciálne techniky a odklonili sa od všeobecne uznávaných historických a chronologických schém. Na pódiu sa miešali rôzne obdobia a štýly, čo umožnilo divákom vidieť živý vizuálny obraz.
Hlavnou črtou postmoderných inscenácií je prítomnosť divadelnosti v samotnej inscenácii, kde sa hra hercov a prvky kulís stávajú ústrednými prvkami deja. Takéto predstavenia začali koketovať s vnímaním divákov – čo sa môže prejaviť v nezvyčajnej kompozícii scény, používaní zvláštnych svetelných a zvukových efektov či neštandardných kostýmoch. Spolu s tým je na pódiu vidieť mix živého hrania a digitálnych efektov.
A, samozrejme, nič nerozlišuje postmoderné divadlo tak ako estetický prístup. Zápletky môžu byť založené na experimentoch s jazykom, vytváraní koláží z rôznych textov či dokonca hľadaní absurdnosti. V každom prípade je tento žáner vždy otvorený experimentom a novým technológiám, čo umožňuje precítiť hĺbku kreativity, alternatívne vnímanie reality, na novej úrovni.